praeter-vĕhor, vectus sum (separate, praeter erant vecti, Ov. M. 13, 713), 3, v. dep. n. and a.; prop., to be borne past, to drive, ride, or sail by (class.). I.Lit.: qui praetervehebantur, Cic. Fin. 5, 18, 49: praetervehens equo,
riding by
, Liv. 22, 49, 6.—With acc.: Apolloniam, Caes. B. C. 3, 26: ostia, Verg. A. 3, 688: Dulichios portus, Ov. M. 13, 711: Judaeam, Suet. Aug. 93: Puteolanum sinum, id. ib. 98: Velabrum, id. Caes. 37.—B.Transf., to pass by, march by, of foot-soldiers: cito agmine forum praetervecti, Tac. H. 3, 71.—II.Trop., to pass by or over: periculosissimum locum silentio sum praetervectus,